Prečo je aj zostatkový alkohol nebezpečný?

Zostatkový alkohol – populárny pojem, avšak fenomén s nebezpečnými dôsledkami v doprave, napriek subjektívnemu pocitu triezvosti. 

·      Ako nás ovplyvňuje alkohol požitý v predchádzajúci večer a koľko vôbec trvá, kým sa nám úplne zmetabolizuje  organizme? 

·      Ako vplýva na naše telo a na správanie vodičov za volantom? 

·      A aké môžu byť jeho právne následky pri zastavení policajnou hliadkou? 


Vymenované otázky sú hlavnými témami, ktorými sa budeme v tomto článku zaoberať.

Zostatkový alebo zvyškový alkohol je hovorové označenie pre množstvo alkoholu, ktoré nebolo odbúrané po vypití nadmerného množstva alkoholu v predošlý deň. Subjektívne človek pociťuje, že účinky alkoholu vyprchali, avšak hladina alkoholu v krvi nie je nulová a ovplyvňuje naše správanie. Účinky alkoholu totiž oslabujú naše schopnosti počas celého trvania jeho koncentrácie v krvi, a niekedy dokonca aj po  úplnom vytriezvení. Po výraznej intoxikácii alkoholom dĺžka odbúravania niekedy prekračuje aj 24 hodín. Čím viac alkoholu človek vypil, tým nastane väčšie zhoršenie šoférskych schopností. Najviac zhoršené schopnosti sú vnímanie hĺbky a nabudenosť vodičov. V post-alkoholovej kondícii boli mentálne záťaže a pocity únavy výskumne preukázané ako zvýšenné, čo ohrozuje nielen vodičov, ale aj ostatných členov cestnej premávky.

"V zásade platí, že čím vyššie promile, tým dlhšia reakčná doba. Pri 0,5 promile alkoholu tá reakčná doba vie stúpnuť až na dvojnásobok"

Karol Kleinmann, dopravný psychológ

Štúdia z roku 2020 ukázala, že hoci post-alkoholové zhoršenie schopností v šoférovaní má negatívne dôsledky, zostatkový alkohol prináša ešte závažnejšie dôsledky. Účastníci štúdie mali vyššiu priemernú rýchlosť pri šoférovaní a aj viackrát prekročili najvyššiu povolenú rýchlosť. Pri zostatkovom alkohole bolo následkom aj viac nehôd a kolízii. Ľudia v skupine zostatkového alkoholu taktiež nepresnejšie hodnotili úroveň svojich šoférskych schopností, respektíve nadhodnocovali sa. Nedostatok spánku, ktorý sa často vyskytuje u šoférov so zostatkovým alkoholom, môže ďalej negatívne ovplyvniť situáciu za volantom. 

Na Slovensku je tolerancia koncentrácie alkoholu pri šoférovaní motorového vozidla v krvi nulová. Akákoľvek koncentrácia je teda z legálneho hľadiska považovaná ako priestupok hodný odobratia vodičského preukazu. Zostatkový alkohol v krvi preto nie je zlúčiteľný so schopnosťou viesť motorové vozidlo. To, ako rýchlo hladina alkoholu v krvi klesne na nulu u Vás závisí od mnohých faktorov – veku, pohlavia, hmotnosti a množstva požitého alkoholu, časy sú teda veľmi individuálne.

ZDROJE:

Kucek, P. (2023). Psychológia cestnej dopravy. Psychoprof spol. s.r.o. ISBN: 978-80-89322-35-0

Alford, C., Broom, C., Carver, H. W., Johnson, S., Lands, S., Reece, R., & Verster, J. C. (2020). The Impact of Alcohol Hangover on Simulated Driving Performance during a ‘Commute to Work’—Zero and Residual Alcohol Effects Compared. Journal of Clinical Medicine, 9(5), 1435. https://doi.org/10.3390/jcm9051435

Liu, Y., & Ho, C. H. (2010). Effects of different blood alcohol concentrations and Post-Alcohol impairment on driving behavior and task performance. Traffic Injury Prevention (Online)/Traffic Injury Prevention, 11(4), 334–341. https://doi.org/10.1080/15389581003747522


Mgr. Karol Kleinmann

Vyštudoval odbor psychológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2014 ukončil špecializačné štúdium atestáciou z klinickej psychológie. Na Slovenskej Zdravotníckej Univerzite získal certifikát na certifikovanú činnosť Dopravná psychológia s licenciami vydanými Slovenskou komorou psychológov. V tomto odbore aj reprezentuje Slovensko ako člen medzinárodnej pracovnej skupiny TPI – Transport Psychology International a EFPA. Je absolventom 5-ročného výcviku v Systemickom koučingu a managemente v Prahe.

Previous
Previous

“Veď sa liečim tak prečo nemôžem šoferovať?”

Next
Next

Prečo mladí vodiči častejšie zahynú na cestách než skúsenejší šoféri?