SALVUS

Hodnota ľudského života na Slovensku má oveľa nižšiu cenu ako poškodenie majetku či česť ústavného činiteľa. Vinníci smrteľných dopravných nehôd sú posudzovaní miernejšie v porovnaní s páchateľmi majetkovej trestnej činnosti.

Kým zlodejovi recidivistovi hrozí za krádež auta pobyt za mrežami od troch do ôsmich rokov, vodič, ktorý usmrtil chodca či cyklistu, môže dostať najviac päť. Toľko hrozí aj 19-ročnému mladíkovi, ktorý minulú stredu v Dubovanoch zabil dve 12-ročné školáčky. Neraz sa stáva, že vyviazne iba s podmienečným trestom, ako napríklad minulý týždeň policajt, ktorý v roku 2008 pri Zvolenskej Slatine zabil ženu a jej deväťročného syna. Horšie ako takýto vodič môže pritom skončiť napríklad aj neplatič alimentov, ktorého môžu odsúdiť až na dva roky.

Podľa právnikov je však rozsah trestných sadzieb v poriadku a netreba ich sprísňovať. "Záleží najmä na sudcoch, či sa priklonia k hornej, alebo spodnej hranici trestu," hovorí právnička organizácie Via Iuris - Centra pre práva občanov Eva Kovačechová. Napríklad ak za volantom sedel opitý vodič, mali by sudcovia siahať k hornej hranici trestnej sadzby.

Ministerstvo spravodlivosti sprísnenie trestnej zodpovednosti prehodnocuje. "Môžeme potvrdiť, že otázka nastavenia trestnej zodpovednosti je predmetom prehodnocovania pred plánovanou novelizáciou Trestného zákona," uviedol hovorca rezortu Peter Bubla.

Psychológovia však upozorňujú, že vyššie tresty už nemusia mať pre páchateľov odstrašujúci efekt. "Zákony sú v poriadku, len ich nevieme využívať," povedal Karol Kleinmann, viceprezident Slovenskej komory psychológov. Podľa neho policajti napríklad v prípade 19-ročného mladíka z Dubovian pravdepodobne nevyhodnotili všetky okolnosti pri jeho predchádzajúcom dopravnom priestupku. "Takíto jedinci by mali skončiť na odbornom preskúšaní vrátane psychologického vyšetrenia," myslí si Kleinmann.

Pozostalí po obetiach môžu síce dostať odškodnenie, ale až po tom, čo súd páchateľa právoplatne odsúdi, čo trvá niekedy aj roky. Aj odškodné je v porovnaní s nemajetkovou ujmou pri iných takýchto konaniach veľmi nízke.

Pozostalí po obetiach trestného činu môžu podľa zákona dostať najviac 15 385 eur, teda 50-násobok minimálnej mzdy. Politikom či sudcom však súdy v sporoch na ochranu osobnosti prisudzujú odškodné, ktoré je často aj desaťnásobne vyššie ako zákonné odškodné za zmarený ľudský život. Neraz získajú od 30- až do 160-tisíc eur.

Kovačechová vidí nespravodlivosť v tom, že odškodné býva v porovnaní so sumami, aké prizná súd v sporoch na ochranu osobnosti, veľmi nízke. "Pri odškodnení obetí trestného činu sú presne stanovené sumy. Pri sporoch na ochranu osobnosti je výška odškodného len na úvahe sudcu," upozorňuje.

Podľa nej aj odôvodnenia sudcov, prečo prisúdili politikovi takú sumu, sú veľmi slabé. "Výšku odškodnenia si vycucajú z prsta. Ich rozhodnutia ulietavajú a sumy neporovnávajú napríklad s výškou odškodnenia, ktoré môžu dostať obete trestných činov," hovorí Kovačechová.

Štát stanovil strop napríklad pri odškodnení pozostalých po obetiach, ktoré pomáhali polícii a utrpeli pritom zranenie alebo zahynuli. Štát im môže jednorazovo vyplatiť odškodné od 1 660 do 35 000 eur, ak po nich zostali osoby, o ktoré sa poškodený staral.